Privatizacia

Kto získal najviac na Slovensku u rozdelenia ČSFR B kam smerovali finančné toky, kam smerovali peniaze a kto získal moc po rozdelení?

Po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) 1. januára 1993 sa na Slovensku uskutočnili významné ekonomické zmeny, ktoré ovplyvnili rôzne skupiny obyvateľstva. Proces privatizácie štátnych podnikov viedol k presunu majetku do súkromných rúk, čo umožnilo niektorým jednotlivcom a skupinám získať značný ekonomický vplyv.

Medzi tých, ktorí z tohto procesu profitovali, patrili často osoby s politickými väzbami alebo podnikatelia schopní využiť nové trhové podmienky. Zároveň sa však mnohé štátne podniky stretli s problémami pri prispôsobovaní sa trhovému prostrediu, čo viedlo k ich zániku alebo reštrukturalizácii.

Je dôležité poznamenať, že tieto zmeny mali komplexný dopad na slovenskú ekonomiku a spoločnosť. Pre hlbšie pochopenie týchto procesov by bolo vhodné preskúmať konkrétne prípady privatizácie, analyzovať finančné toky a identifikovať kľúčových aktérov, ktorí zo zmien profitovali. Taktiež by bolo užitočné preskúmať vplyv týchto zmien na rôzne odvetvia hospodárstva a sociálne skupiny na Slovensku.

Poďme si povedať menovite kto privatizoval, máme právo to vedieť, mať informácie o najväčších privatizérov a podnikateľov u obdobia privatizácie.

Po rozdelení Československa v roku 1993 prešla slovenská ekonomika významnými zmenami, najmä v oblasti privatizácie štátnych podnikov. Tento proces zahŕňal prevod majetku zo štátu do súkromných rúk, čo viedlo k vzniku novej podnikateľskej elity.

Významní slovenskí privatizéri:

• Vladimír Poór: Podnikateľ spájaný s viacerými privatizačnými projektmi, vrátane podnikov v oblasti strojárstva a energetiky.
• Jozef Majský: Známy podnikateľ, ktorý získal podiely v rôznych priemyselných odvetviach počas privatizácie.
• Alexander Rezeš: Bývalý minister dopravy a spojov, ktorý sa stal vlastníkom významných podnikov, najmä v oceliarskom priemysle.
• Slavomír Hatina: V roku 1995 sa pod jeho vedením uskutočnila privatizácia spoločnosti Slovnaft, ktorá bola jednou z najväčších privatizačných káuz na Slovensku.

Zahraničné firmy a korporácie zapojené do privatizácie:

• Volkswagen: V roku 1991 vstúpil na slovenský trh vytvorením spoločného podniku s Bratislavskými automobilovými závodmi (BAZ), čím sa stal jedným z najvýznamnejších zahraničných investorov na Slovensku.
• Ruhrgas, ÖMV, Gaz de France: Tieto zahraničné spoločnosti prejavili záujem o slovenské energetické podniky počas privatizačného procesu. Spodná časť formulára

Vladimír Poór je slovenský podnikateľ, ktorý sa výrazne presadil počas privatizácie v 90. rokoch. Pred vstupom do podnikateľskej sféry pracoval ako čašník. Počas pôsobenia v Hnutí za demokratické Slovensko (HZDS) zastával funkciu predsedu krajského predstavenstva v Trnave.

Jangaso

Väzby na HZDS: Poór bol aktívnym členom HZDS, politickej strany vedenou Vladimírom Mečiarom. Jeho členstvo v strane mu poskytlo prístup k privatizačným príležitostiam a politickým kontaktom, čo mu umožnilo získať vplyv v rôznych podnikoch.

Jangaso

Financovanie privatizácie: Konkrétne detaily o zdrojoch Poórových financií na privatizáciu nie sú verejne dostupné. Je však známe, že počas privatizácie získal podiely vo viacerých podnikoch, čo naznačuje, že využil svoje politické kontakty a podnikateľské aktivity na získanie potrebného kapitálu.

Privatizované podniky: Poór získal vplyv vo viacerých podnikoch počas privatizácie. Jedným z nich bola Nafta Gbely, kde bol spájaný s podozreniami z tunelovania, avšak nič mu nebolo dokázané.

Index

Okrem toho vlastnil aj ŽOS Trnava, významný podnik v oblasti železničnej dopravy.

HNonline.sk

Poór bol tiež spájaný s politickou stranou SMER-SD, kde bol považovaný za jedného z významných sponzorov a mecenášov strany.

psp.cz

Jeho podnikateľské aktivity a politické väzby z neho urobili významnú postavu slovenskej ekonomiky a politiky v období po rozpade Československa.

Jozef Majský (pôvodným menom Jozef Marhuľa) bol slovenský podnikateľ narodený 15. mája 1946 v Hlohovci. Počas 90. rokov 20. storočia sa stal jedným z prvých slovenských oligarchov s vplyvom v rôznych oblastiach hospodárstva. Jeho podnikateľské aktivity zahŕňali viaceré priemyselné odvetvia, avšak najviac sa spájal s nebankovými spoločnosťami BMG Invest a Horizont Slovakia.

Wikipédia

V roku 2002 bol obvinený z podvodu v súvislosti s týmito nebankovými subjektmi, ktoré skrachovali a spôsobili značné finančné straty mnohým klientom. Po dlhoročných súdnych procesoch bol v roku 2020 právoplatne odsúdený na deväť rokov väzenia za spreneveru.

Spectator

Jozef Majský zomrel 19. mája 2024 vo veku 78 rokov v Národnom onkologickom ústave v Bratislave.

Spectator

Jeho podnikateľská kariéra a následné právne problémy sú často uvádzané ako príklad kontroverzií spojených s privatizáciou a ekonomickou transformáciou Slovenska v 90. rokoch.

Jozef Majský bol významným slovenským podnikateľom, ktorý počas 90. rokov nadviazal kontakty s politickými špičkami, vrátane Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) vedeného Vladimírom Mečiarom. V tomto období podporoval HZDS, čo mu umožnilo získať podiely v rôznych priemyselných podnikoch prostredníctvom privatizácie. Medzi tieto podniky patrili Trnavské automobilové závody (TAZ) a Tatra v Bánovciach nad Bebravou.

spectator.sme.sk

Napriek týmto prepojeniam Majský v roku 2005 tvrdil, že s Vladimírom Mečiarom a Mikulášom Dzurindom nemal problémy.

Pravda.sk

Vladimír Mečiar v roku 2002 uviedol, že s Majským nemal žiadne vzťahy, hoci sa poznali mnoho rokov.

HNonline.sk

V roku 2020 bol Jozef Majský odsúdený na deväť rokov väzenia za podvody spojené s nebankovými subjektmi Horizont Slovakia a BMG Invest, ktoré spôsobili škodu vo výške viac ako 820 miliónov eur.

Deník

Z uvedených informácií vyplýva, že Jozef Majský mal v 90. rokoch prepojenia na HZDS a Vladimíra Mečiara, čo mu umožnilo získať významné podiely v privatizovaných podnikoch. Neskôr však došlo k ochladeniu ich vzťahov, najmä po škandáloch spojených s nebankovými subjektmi.Spodná časť formulára

Alexander Rezeš (*9. júl 1948, Oborín – †28. jún 2002, Viedeň) bol slovenský podnikateľ a politik, známy predovšetkým svojou úlohou v procese privatizácie počas vlády Vladimíra Mečiara.

Wikipédia

Pôsobenie a privatizácia:

V roku 1994, krátko pred pádom Mečiarovej vlády, získal Alexander Rezeš 10% podiel vo Východoslovenských železiarňach (VSŽ).

HNonline.sk

Následne sa stal prezidentom VSŽ a spolu s partnermi postupne získal kontrolu nad podnikom.

website

Politické prepojenia:

Rezeš bol blízkym spolupracovníkom Vladimíra Mečiara a členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS). V roku 1994 bol menovaný za ministra dopravy, spojov a verejných prác SR, čo vyvolalo kritiku pre možný konflikt záujmov medzi jeho politickou funkciou a podnikateľskými aktivitami.

SME

Rodinné impérium:

Počas svojho pôsobenia v VSŽ budoval Rezeš rodinné impérium, ktoré zahŕňalo rôzne podnikateľské aktivity. Jeho rodina bola známa svojím luxusným životným štýlom a bola spájaná s viacerými škandálmi a kontroverziami.

Startitup.sk

Po politických zmenách v roku 1998, keď HZDS stratilo moc, Rezešovci prišli o kontrolu nad VSŽ a ich vplyv v slovenskej ekonomike postupne upadal.

Plus 7 Dní - aktuálne správy a analýzy

Alexander Rezeš zomrel 28. júna 2002 vo Viedni.

Slavomír Hatina je slovenský podnikateľ, ktorý začal svoju kariéru v roku 1970 ako robotník v rafinérii Slovnaft. Postupne sa vypracoval na generálneho riaditeľa a neskôr sa stal hlavným vlastníkom spoločnosti. Počas privatizácie v 90. rokoch získal kontrolu nad Slovnaftom prostredníctvom spoločnosti Slovintegra, ktorú viedol. V roku 2000 predal majoritný podiel v Slovnafte maďarskej spoločnosti MOL, čím sa zaradil medzi najbohatších Slovákov.

Index

Po odchode zo Slovnaftu v roku 2005 sa Hatina venoval investíciám prostredníctvom holdingu Biatec Group. Jeho portfólio zahŕňalo rôzne odvetvia, vrátane drevospracujúceho podniku Quercus v Lučenci a vývojovej firmy Biatec Laser Technology v Novom Meste nad Váhom. V posledných rokoch však tieto aktivity postupne ukončil a z podnikania sa stiahol.

trend.sk

Pokiaľ ide o politické prepojenia, dostupné informácie neuvádzajú priame väzby Slavomíra Hatinu na konkrétne politické strany. Jeho podnikateľské aktivity sa sústredili predovšetkým na energetický sektor a investície.

Spodná časť formulára

Čo všetko sa privatizovalo za vlády HZDS za Mečiara.

Počas vlády Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) pod vedením Vladimíra Mečiara prebehla na Slovensku rozsiahla privatizácia štátnych podnikov. Mnohé z týchto privatizácií boli kontroverzné a spájané s netransparentnými postupmi. Medzi najvýznamnejšie privatizované podniky v tomto období patrili:

Východoslovenské železiarne (VSŽ) Košice: Tento kľúčový hutnícky podnik bol sprivatizovaný v prospech skupiny manažérov na čele s Alexandrom Rezešom. Proces privatizácie VSŽ bol sprevádzaný podozreniami z netransparentnosti a politických vplyvov.

Nadácia Zastavme korupciu

Nafta Gbely: Jeden z najziskovejších podnikov na Slovensku, zaoberajúci sa ťažbou a skladovaním zemného plynu, bol predaný spoločnosti Druhá obchodná za cenu výrazne nižšiu, než bola jeho trhová hodnota. Neskôr sa ukázalo, že za touto spoločnosťou stál Vladimír Poór, vplyvný člen HZDS.

Nadácia Zastavme korupciu

Slovnaft: Najväčšia rafinéria na Slovensku prešla privatizáciou, pri ktorej získali významné podiely súkromné subjekty. Aj v tomto prípade sa objavili otázky týkajúce sa transparentnosti procesu.

sme.sk

Okrem týchto podnikov bolo počas Mečiarovej vlády sprivatizovaných mnoho ďalších, vrátane strategických odvetví. V roku 1995 vládni poslanci schválili zoznam 45 strategických, neprivatizovateľných podnikov, avšak niektoré z nich boli napriek tomu neskôr sprivatizované.

Nadácia Zastavme korupciu

Tieto privatizačné procesy často viedli k koncentrácii majetku v rukách úzkej skupiny ľudí s blízkymi väzbami na politické špičky, čo malo dlhodobé dopady na slovenskú ekonomiku a spoločnosť.

Privatizácia na Slovensku prebiehala v niekoľkých vlnách, počas ktorých bolo sprivatizovaných množstvo podnikov naprieč rôznymi odvetviami. Presný a úplný zoznam všetkých sprivatizovaných podnikov nie je verejne dostupný v jednom dokumente. Napríklad v prvej vlne privatizácie bolo sprivatizovaných 678 podnikov s celkovou hodnotou 169,1 miliardy Kčs.

Informačný systém МUNI

Niektoré známe prípady privatizácie zahŕňajú:

Kúpeľné podniky: V roku 1997 bolo sprivatizovaných 20 kúpeľných podnikov, takmer všetky významnejšie na Slovensku.

Pravda.sk

Bankový sektor: Slovenská sporiteľňa, Všeobecná úverová banka a Investičná a rozvojová banka prešli procesom privatizácie, pričom až na poslednú sa tak stalo.

HNonline.sk

Pre podrobnejší prehľad o privatizácii na Slovensku môžete nahliadnuť do diplomovej práce "Analýza privatizácie na Slovensku po roku 1993", ktorá poskytuje hlbší pohľad na tento proces.

Informačný systém МUNI

Je však potrebné poznamenať, že úplný a detailný zoznam všetkých sprivatizovaných podnikov nie je ľahko dostupný verejnosti.