Stav ekonomiky Slovenska

Poďme si objasniť tieto pojmy a ich vzájomné prepojenie, aby sme lepšie pochopili, ako fungujú mechanizmy ekonomiky a ich dopad na spoločnosť.

DPH (Daň z pridanej hodnoty):

• Čo to je? DPH je nepriama daň, ktorú platí konečný spotrebiteľ pri nákupe tovarov a služieb. Predstavuje určitý percentuálny podiel z ceny produktu, ktorý sa odvádza štátu.
• Ako funguje? Pri výrobe a predaji tovaru sa pridáva hodnota (pridaná hodnota) na každom stupni výroby. Každý subjekt (výrobca, distribútor, maloobchod) platí DPH len zo svojej pridanej hodnoty.
• Účel:
• Príjem do štátneho rozpočtu.
• Financovanie verejných služieb (školstvo, zdravotníctvo, infraštruktúra).
• Dopad:
• Ovplyvňuje ceny a kúpnu silu obyvateľstva.
• Vyššia DPH zvyšuje ceny, čo môže znížiť spotrebu.

HDP (Hrubý domáci produkt):

• Čo to je? HDP je celková hodnota všetkých tovarov a služieb vyrobených v krajine za určité obdobie (zvyčajne rok).
• Ako sa počíta? Existujú tri spôsoby:
• Produkčná metóda: Súčet všetkého, čo bolo vyprodukované.
• Výdavková metóda: Súčet výdavkov na spotrebu, investície, vládne výdavky a čistý export (export - import).
• Dôchodková metóda: Súčet miezd, ziskov a daní.
• Účel:
• Meria ekonomickú výkonnosť krajiny.
• Porovnáva ekonomiky rôznych krajín.
• Dopad:
• Rast HDP naznačuje ekonomický pokrok, ale nezohľadňuje distribúciu bohatstva a životnú úroveň.

Štátny dlh:

• Čo to je? Štátny dlh predstavuje celkovú sumu peňazí, ktorú si vláda požičala od domácich alebo zahraničných veriteľov na financovanie svojich výdavkov.
• Ako vzniká?
• Keď vláda míňa viac, než získava z daní a iných príjmov, vzniká deficit, ktorý kryje pôžičkami.
• Kto požičiava?
• Domáce subjekty (banky, firmy, občania).
• Zahraničné subjekty (medzinárodné inštitúcie, zahraničné vlády).
• Dopad:
• Ak je dlh primeraný, môže podporiť hospodársky rast (napr. investície do infraštruktúry).
• Nadmerný dlh môže viesť k finančnej nestabilite, vyšším daniam a inflácii.

Hospodársky rast:

• Čo to je? Hospodársky rast znamená zvýšenie produkcie tovarov a služieb v ekonomike počas určitého obdobia (zvyčajne meraný rastom HDP).
• Ako sa dosahuje?
• Zvýšením produktivity práce (napr. lepšou technológiou).
• Investíciami do infraštruktúry, vzdelania, výskumu a vývoja.
• Rozvojom nových odvetví a trhov.
• Účel:
• Zlepšenie životnej úrovne obyvateľstva.
• Poskytovanie viac pracovných miest.
• Dopad:
• Hospodársky rast môže zlepšiť životné podmienky, ale ak nie je udržateľný, môže spôsobiť environmentálne a sociálne problémy.

Súvislosti medzi týmito pojmami:

• DPH a HDP:
• Vyššia DPH môže znížiť spotrebu obyvateľstva, čo môže negatívne ovplyvniť HDP.
• Naopak, zvýšenie HDP môže priniesť viac príjmov z DPH (viac nákupov = viac daní).
• Štátny dlh a HDP:
• Dlh sa často porovnáva k HDP (pomer dlhu k HDP). Ak dlh rastie rýchlejšie ako HDP, ekonomika sa stáva menej udržateľnou.
• Ak je HDP vysoký, krajina si môže dovoliť väčší dlh bez rizika.
• Hospodársky rast a štátny dlh:
• Rozumné zadlženie môže podporiť rast, ak sú peniaze použité na produktívne investície.
• Nadmerné zadlženie však môže spôsobiť finančnú krízu a spomaliť rast.
• Hospodársky rast a DPH:
• Zvýšený hospodársky rast zvyšuje spotrebu a tým aj príjmy z DPH.
• Naopak, neprimeraná DPH môže oslabiť hospodársky rast.

Štátny dlh Slovenskej republiky zaznamenal od roku 1989 výrazný nárast. V roku 1995 predstavoval verejný dlh približne 20 % hrubého domáceho produktu (HDP). Do roku 2021 sa tento podiel zvýšil na viac než 60 % HDP.

nbs.sk

V roku 2023 dosiahol dlh verejnej správy 68,9 miliardy eur, čo zodpovedalo 56,05 % HDP.

Štatistika Slovenska

Pre lepšiu ilustráciu vývoja štátneho dlhu Slovenska od roku 1995 po súčasnosť môžete využiť grafy dostupné na stránke Národnej banky Slovenska.

nbs.sk

Je dôležité poznamenať, že údaje pred rokom 1995 nie sú v dostupných zdrojoch podrobne uvedené. Napriek tomu je zrejmé, že štátny dlh Slovenska má od svojho vzniku rastúci trend, čo poukazuje na potrebu dôsledného riadenia verejných financií a zodpovednej fiškálnej politiky.

Porovnanie štátneho dlhu a hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenskej republiky v období od roku 1995 do roku 2025 ukazuje významné zmeny v pomere dlhu k HDP.

V roku 1995 bol verejný dlh Slovenska mierne nad 20 % HDP.

nbs.sk

Do roku 2021 sa tento pomer zvýšil približne na 60 % HDP.

nbs.sk

V roku 2023 dosiahol dlh verejnej správy 68,9 miliardy eur, čo predstavovalo 56,05 % HDP.

Štatistika Slovenska

Predpokladá sa, že v roku 2025 sa pomer dlhu k HDP bude pohybovať okolo 60 %, čo je hranica stanovená Maastrichtskými kritériami pre členské štáty Európskej únie.

oPeniazoch.sk

Tento vývoj naznačuje, že zatiaľ čo nominálna hodnota štátneho dlhu v priebehu rokov rástla, pomer dlhu k HDP sa v posledných rokoch stabilizoval okolo úrovne 60 %.

Slovensko, príčiny súčasného stavu

Počas vlády Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) pod vedením Vladimíra Mečiara prebehla na Slovensku rozsiahla privatizácia štátnych podnikov. Mnohé z týchto privatizácií boli kontroverzné a spájané s netransparentnými postupmi. Medzi najvýznamnejšie privatizované podniky v tomto období patrili:

• Východoslovenské železiarne (VSŽ) Košice: Tento kľúčový hutnícky podnik bol sprivatizovaný v prospech skupiny manažérov na čele s Alexandrom Rezešom. Proces privatizácie VSŽ bol sprevádzaný podozreniami z netransparentnosti a politických vplyvov.

Nadácia Zastavme korupciu

• Nafta Gbely: Jeden z najziskovejších podnikov na Slovensku, zaoberajúci sa ťažbou a skladovaním zemného plynu, bol predaný spoločnosti Druhá obchodná za cenu výrazne nižšiu, než bola jeho trhová hodnota. Neskôr sa ukázalo, že za touto spoločnosťou stál Vladimír Poór, vplyvný člen HZDS.

Nadácia Zastavme korupciu

• Slovnaft: Najväčšia rafinéria na Slovensku prešla privatizáciou, pri ktorej získali významné podiely súkromné subjekty. Aj v tomto prípade sa objavili otázky týkajúce sa transparentnosti procesu.

sme.sk

Okrem týchto podnikov bolo počas Mečiarovej vlády sprivatizovaných mnoho ďalších, vrátane strategických odvetví. V roku 1995 vládni poslanci schválili zoznam 45 strategických, neprivatizovateľných podnikov, avšak niektoré z nich boli napriek tomu neskôr sprivatizované.

Nadácia Zastavme korupciu

Tieto privatizačné procesy často viedli k koncentrácii majetku v rukách úzkej skupiny ľudí s blízkymi väzbami na politické špičky, čo malo dlhodobé dopady na slovenskú ekonomiku a spoločnosť.

Privatizácia na Slovensku prebiehala v niekoľkých vlnách, počas ktorých bolo sprivatizovaných množstvo podnikov naprieč rôznymi odvetviami. Presný a úplný zoznam všetkých sprivatizovaných podnikov nie je verejne dostupný v jednom dokumente. Napríklad v prvej vlne privatizácie bolo sprivatizovaných 678 podnikov s celkovou hodnotou 169,1 miliardy Kčs.

Informačný systém МUNI

Niektoré známe prípady privatizácie zahŕňajú:

• Kúpeľné podniky: V roku 1997 bolo sprivatizovaných 20 kúpeľných podnikov, takmer všetky významnejšie na Slovensku.

Pravda.sk

• Bankový sektor: Slovenská sporiteľňa, Všeobecná úverová banka a Investičná a rozvojová banka prešli procesom privatizácie, pričom až na poslednú sa tak stalo.

HNonline.sk

Pre podrobnejší prehľad o privatizácii na Slovensku môžete nahliadnuť do diplomovej práce "Analýza privatizácie na Slovensku po roku 1993", ktorá poskytuje hlbší pohľad na tento proces.

Informačný systém МUNI

Je však potrebné poznamenať, že úplný a detailný zoznam všetkých sprivatizovaných podnikov nie je ľahko dostupný verejnosti.

Ďalšie faktory, ktoré spôsobili nárast štátneho dlhu Slovenska, sú nasledovné:

Chronický deficit štátneho rozpočtu

• Každoročné výdavky prevyšujú príjmy, čo znamená, že vláda si musí požičiavať na pokrytie rozpočtových deficitov.
• Aj v období ekonomického rastu vlády nevytvárali dostatočné rezervy, čo spôsobilo akumuláciu dlhu.

Pandémia COVID-19 (2020 – 2022)

• Núdzové opatrenia a štátne dotácie: Vláda vynaložila miliardy eur na kompenzáciu výpadkov príjmov firiem a občanov.
• Zvýšené výdavky na zdravotníctvo: Testovanie, vakcíny, nemocničné kapacity a podpora zdravotníkov si vyžiadali obrovské zdroje.
• Pokles daňových príjmov počas ekonomického útlmu spôsobil výpadky v rozpočte, ktoré boli kompenzované ďalším zadlžovaním.

Energetická kríza a inflácia (2022 – 2023)

• Regulované ceny energií: Štát vynaložil miliardy na dotácie pre domácnosti a firmy, aby kompenzoval prudký rast cien plynu a elektriny.
• Zvýšené výdavky na sociálnu pomoc: Dôchodcom, rodinám a nízkopríjmovým skupinám boli vyplácané jednorazové príspevky na zmiernenie inflácie.
• Rastúce úrokové sadzby: Drahšie pôžičky na medzinárodných trhoch zvýšili náklady na obsluhu dlhu.

Dôchodkový systém a starnutie populácie

• Sociálna poisťovňa vykazuje dlhodobý deficit a na vyplácanie dôchodkov si štát musí požičiavať.
• Zvýšenie výdavkov na dôchodky: Zavedenie 13. dôchodkov a ďalšie zvýšenia penzií zvyšujú finančné zaťaženie štátu.
• Demografický problém: Počet dôchodcov rastie, zatiaľ čo pracujúca populácia klesá, čo znamená vyšší tlak na verejné financie.

Neefektívne riadenie verejných financií a korupcia

• Predražené štátne zákazky a tendre, kde sa miliardy eur stratili v netransparentných projektoch.
• Nevyužité eurofondy a ich neefektívne prerozdeľovanie.
• Neprehľadné schémy dotácií a podpôr, ktoré často končia u oligarchov alebo na účtoch politicky spriaznených firiem.

Zbrojenie a vojenské výdavky

• Nákup vojenskej techniky a zbraní na splnenie záväzkov voči NATO.
• Finančná podpora Ukrajine: Slovensko poskytlo miliardy na zbrane, humanitárnu pomoc a príspevky do medzinárodných fondov.

Absencia dlhodobej hospodárskej stratégie

• Slovenská ekonomika je závislá od zahraničných investícií, najmä od automobilového priemyslu. Ak dôjde k ekonomickému poklesu alebo presunu výroby inam, štátne príjmy sa dramaticky znížia.
• Nedostatok podpory pre inovatívne a domáce podniky vedie k odlivu talentov a stagnácii v oblastiach s vysokou pridanou hodnotou.

Dôsledok: Kritická situácia v roku 2025

• Štátny dlh sa blíži k 70 % HDP, čím sa Slovensko dostáva do rizikovej zóny podľa Maastrichtských kritérií.
• Zvyšovanie daní alebo úsporné opatrenia sa stanú nevyhnutnými, čo môže spôsobiť sociálne nepokoje.
• Zadlženosť obyvateľstva sa prehlbuje kvôli rastúcim úrokovým sadzbám a životným nákladom.

Slovensko sa nachádza v situácii, kde ďalšie zadlžovanie už nie je udržateľné. Pokračovanie v súčasnom modeli môže viesť k hospodárskej kríze a politickej nestabilite. Jediným riešením je systémová zmena smerom k sebestačnej ekonomike a transparentnému riadeniu verejných financií.Začiatok formulára

Dôsledok

Prekročenie stanoveného pomeru štátneho dlhu k HDP, napríklad hranice 60 %, môže mať rôzne dôsledky, v závislosti od konkrétnych podmienok a politicko-ekonomického kontextu krajiny. Tu sú hlavné scenáre, ktoré môžu nastať:

Zvýšenie rizika pre investorov

• Ak dlh presiahne udržateľnú hranicu, investori môžu začať považovať krajinu za rizikovejšiu.
• Výsledkom môže byť zvýšenie úrokových sadzieb na vládne dlhopisy, pretože investori budú požadovať vyššiu kompenzáciu za riziko.

Zvýšené náklady na obsluhu dlhu

• Vyššie úrokové sadzby zvyšujú náklady na splácanie dlhu, čo môže tlačiť štát k presmerovaniu rozpočtových zdrojov z investícií do rozvoja (napr. infraštruktúra, školstvo) na splácanie dlhu.
• Toto môže spôsobiť stagnáciu v kľúčových oblastiach hospodárstva.

Tlak na fiškálnu konsolidáciu

• Medzinárodné inštitúcie, ako Medzinárodný menový fond (MMF) alebo Európska únia, môžu na Slovensko vyvíjať tlak, aby zaviedlo fiškálne opatrenia, ako sú:
• Zvýšenie daní.
• Zníženie výdavkov (tzv. úsporné opatrenia).
• Tieto kroky môžu viesť k zníženiu životnej úrovne obyvateľov.

Ohrozenie medzinárodného kreditu

• Ak krajina prekročí limity a investori stratia dôveru, jej kreditný rating môže byť znížený.
• Znížený rating zvyšuje náklady na financovanie dlhu a môže obmedziť prístup k medzinárodným finančným trhom.

Makroekonomická nestabilita

• Prekročenie dlhu môže viesť k oslabeniu meny, zvýšeniu inflácie a zníženiu kúpnej sily obyvateľstva.
• V extrémnych prípadoch môže nastať hospodársky kolaps (napr. grécka kríza v roku 2009–2015).

Možnosť vonkajšej pomoci alebo reštrukturalizácie dlhu

• Ak sa situácia stane neudržateľnou, vláda môže byť nútená požiadať o pomoc MMF alebo EÚ.
• Takáto pomoc zvyčajne prichádza s prísnymi podmienkami, ktoré môžu zahrňovať zásahy do suverenity štátu (napr. kontrola rozpočtu).

Dôsledky pre obyvateľstvo

• Zvýšenie verejného dlhu môže viesť k zníženiu verejných služieb, vyšším daniam a nižšiemu sociálnemu zabezpečeniu.
• Ak sa spustí séria úsporných opatrení, môže dôjsť k verejným protestom a sociálnej nespokojnosti.

Kľúčové je manažovať dlh v súlade s ekonomickým rastom. Ak HDP rastie rýchlejšie ako dlh, pomer sa prirodzene stabilizuje. Ak však dlh narastá rýchlejšie ako HDP, krajina riskuje dlhovú špirálu, z ktorej je ťažké sa vymaniť.

Akýkoľvek dlh je potrebné vnímať ako nástroj, nie ako cieľ. Je dôležité, aby sme sa ako vedomé bytosti zamerali na budovanie systému, kde dlh slúži rozvoju a nie zotročovaniu Človeka.

Komu treba splatiť verejný dlh?

Komu sa dlh spláca?

• Domácim veriteľom: Veľká časť dlhu je držaná domácimi investormi, ako sú banky, penzijné fondy, poisťovne a jednotlivci. To znamená, že splácanie dlhu v tomto prípade zostáva v rámci ekonomiky danej krajiny.
• Zahraničným veriteľom: Ďalšia časť dlhu je vo vlastníctve zahraničných subjektov – bánk, inštitucionálnych investorov, alebo iných krajín. Tieto platby znamenajú odliv financií z danej krajiny do zahraničia.
• Medzinárodným inštitúciám:
• Medzinárodný menový fond (MMF): Krajiny si môžu požičať od MMF na stabilizáciu svojej ekonomiky.
• Európska centrálna banka (ECB): Niektoré krajiny v eurozóne majú svoje dlhopisy vykúpené ECB.
• Svetová banka: Financuje projekty vo verejnom sektore, čo je tiež forma dlhu.

Kto sú najväčší držitelia verejného dlhu?

• V eurozóne väčšinu verejného dlhu držia domáce banky a inštitucionálni investori.
• Medzinárodné inštitúcie a zahraniční investori držia podstatnú časť dlhu krajín s vyšším rizikom, ako sú Grécko alebo Taliansko.

Ako sa dlh spláca?

• Splátky istiny a úrokov: Krajiny pravidelne splácajú úroky a refinancujú starý dlh vydávaním nových dlhopisov.
• Dlhová reštrukturalizácia: Ak je krajina v hlbokých problémoch (napr. Grécko), môže dôjsť k reštrukturalizácii dlhu, čo znamená predĺženie splatnosti, zníženie úrokov alebo čiastočné odpísanie dlhu.

Čo je potrebné na dosiahnutie rovnováhy?

• Zníženie závislosti od zahraničných veriteľov: Splácaním dlhu voči zahraničným subjektom sa znižuje odliv financií z krajiny.
• Fiškálna disciplína: Dlh by nemal byť generovaný zbytočnými výdavkami.
• Investície do ekonomiky: Rast HDP môže znížiť pomer dlhu k HDP, čo je kľúčové pre dlhodobú rovnováhu.
• Transparentnosť dlhu: Zistiť, kto sú veritelia a za akých podmienok bol dlh vytvorený. Ak sú podmienky neférové, môže byť oprávnené žiadať ich prehodnotenie alebo vyhlásiť ich za neplatné.

Je dlh nevyhnutný?

Nie každý dlh je zlý. Dlh, ktorý sa používa na rozvoj infraštruktúry, vzdelania alebo zdravia, prináša hodnotu späť do spoločnosti. Naopak, dlh, ktorý financuje neproduktívne výdavky alebo obohacuje elity, je škodlivý.

Otázka nie je len, komu splácať, ale aj ako zabezpečiť, aby sa dlh nevytváral na úkor Človeka a jeho dôstojnosti.

Zámer

Je vyváranie stále väčšieho dlhu nástrojom elity ako získať absolútnu moc nad životom na zemi?

Táto otázka sa dotýka základov globálneho ekonomického systému. Myšlienka, že neustále vytváranie dlhu môže byť nástrojom na získanie kontroly, má svoje opodstatnenie, ak sa pozrieme na niektoré mechanizmy, ktoré stoja za globálnym dlhom a spôsobom, akým ovplyvňuje jednotlivcov, národy a ich suverenitu.

Dlh ako nástroj závislosti a kontroly:

• Krajiny a inštitúcie: Keď národy dosiahnu vysoký pomer dlhu k HDP, stávajú sa závislé od medzinárodných finančných inštitúcií, ako sú Medzinárodný menový fond (MMF) alebo Svetová banka. Tieto inštitúcie často určujú prísne podmienky pre poskytnutie pomoci (napríklad znižovanie sociálnych výdavkov, privatizácia štátneho majetku), čím obmedzujú suverenitu krajín.
• Jednotlivci: Na úrovni jednotlivca sa vytvára závislosť prostredníctvom hypoték, spotrebiteľských úverov a iných foriem zadlženia. Ľudia sú nútení pracovať pod neustálym tlakom splátok, čo ich odkláňa od možnosti venovať sa osobnému rozvoju alebo odolávať systémovým nespravodlivostiam.

Elita a koncentrácia bohatstva:

• Globálny systém dlhu umožňuje koncentráciu bohatstva v rukách malej skupiny elít. Napríklad finančné inštitúcie, ktoré "vyrábajú" peniaze prostredníctvom úverov, majú kontrolu nad obrovským množstvom zdrojov, pričom skutočné hodnoty (práca a majetok) zostávajú v rukách dlžníkov.
• Táto koncentrácia bohatstva vytvára priestor pre mocenské ovládanie – ten, kto kontroluje dlh, kontroluje aj rozhodovanie o budúcnosti jednotlivcov a národov.

Dôsledok

Psychologický a sociálny efekt dlhu:

• Strach a poslušnosť: Dlh vytvára psychologický tlak, ktorý môže ľudí paralyzovať a znížiť ich schopnosť klásť odpor. Národy aj jednotlivci, ktorí sú zadlžení, sú často nútení robiť kompromisy, ktoré by za iných okolností neakceptovali.
• Strata suverenity: Keď krajina alebo jednotlivec dosiahnu vysokú úroveň zadlženia, sú často nútení podriadiť sa podmienkam tých, ktorí dlh kontrolujú. To môže viesť k strate autonómie a suverenity.

Ak krajiny dosiahnu bod, kedy už nebudú schopné splácať svoje dlhy, môže to mať dramatické dôsledky na národnú i globálnu ekonomiku. Nie je otázkou či tento bod EU dosiahne alebo nie, ale otázka je znie kedy. Bolo by múdre od Slovenských politikov aby sa na ten deň pripravili a mali pozitívne riešenie v zaujme obyvateľov SR. Tu sú hlavné scenáre, ktoré môžu nastať:

Bankrot štátu (Default)

• Ak krajina nie je schopná splácať svoj dlh, môže oficiálne vyhlásiť neschopnosť splácať záväzky (default). To znamená, že prestane vyplácať investorov, ktorí jej požičiavali peniaze (napr. držiteľov štátnych dlhopisov).
• Príklady z minulosti: Argentína (2001, 2014), Grécko (2015), Venezuela (2017).
• Výsledok: Bankrot krajiny vedie k strate dôvery investorov, devalvácii meny, kolapsu finančného sektora a prudkému zhoršeniu životnej úrovne obyvateľov.

Bailout – Finančná pomoc zvonka

• Krajina môže požiadať o záchranný balík (bailout) od MMF, EÚ alebo iných inštitúcií (ako napr. ECB).
• To však prichádza s tvrdými podmienkami – škrty vo verejných výdavkoch, privatizácia štátneho majetku, zvýšenie daní, ktoré najviac postihne bežných občanov.
• Príklad: Grécko dostalo pomoc od Trojky (EÚ, MMF, ECB), ale za cenu prísnej úspornosti, ktorá spôsobila 10-ročnú recesiu.

Hyperinflácia a devalvácia meny

• Ak vláda stratí prístup k úverom, môže sa pokúsiť tlačiť viac peňazí, čím spôsobí hyperinfláciu (nekontrolovateľné zdražovanie).
• Príklady: Zimbabwe (2008), Venezuela (2018).
• Výsledok: Hodnota meny sa prudko prepadne, úspory obyvateľstva sa stanú bezcennými, ekonomika skolabuje.

Politická a sociálna destabilizácia

• Masové protesty a nepokoje – ľudia sa búria proti škrtom, stratám práce a zhoršeniu životnej úrovne.
• Nárast extrémizmu – v dôsledku ekonomickej krízy môžu rásť extrémistické hnutia, ktoré sľubujú jednoduché riešenia.
• Kolaps vlády – časté predčasné voľby, nestabilita a možno aj revolúcia.
• Príklad: Arabská jar (2011) – ekonomické problémy viedli k masovým povstaniam a pádom režimov.

Vynútená geopolitická podriadenosť

• Krajina môže byť donútená odovzdať suverenitu výmenou za finančnú pomoc.
• Príklad: Grécko stratilo veľkú časť kontroly nad svojou ekonomikou, keď sa dostalo pod diktát veriteľov (Nemecko, MMF).
• Niektoré krajiny môžu byť nútené odpredať strategické podniky a zdroje (prístavy, elektrárne, infraštruktúru).

Prechod na alternatívny ekonomický model

• Ak krajina odmietne splatiť dlh a odtrhne sa od medzinárodného finančného systému (ako napr. MMF, Svetová banka), môže sa pokúsiť zaviesť nový ekonomický model.
• Príklad: Rusko a BRICS sa snažia vytvoriť alternatívny systém bez dolára.
• Výsledok: Môže to viesť k oslobodeniu od finančnej kontroly Západu, ale aj k sankciám a izolácii.

Čo to znamená pre Slovensko a EÚ?

• Rastúci dlh EÚ (13,94 bilióna eur) naznačuje, že niektoré krajiny (Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Grécko) sú na hrane bankrotu.
• Ak sa dlh stane neudržateľným, môže prísť kríza podobná gréckej dlhové kríze v roku 2010.
• EÚ môže začať "záchranné balíčky", čo bude znamenať vyššie dane a úsporné opatrenia pre všetkých občanov.
• Slovensko môže byť donútené odovzdať kontrolu nad ekonomikou EÚ výmenou za finančnú pomoc.

Riešenie

• Odmietnuť falošný dlh – Podrobne analyzovať, komu vlastne dlhujeme a odmietnuť splácať nelegitímne dlhy (ako to urobilo Island).
• Prejsť na reálnu ekonomiku – Budovať sebestačnosť, podporovať domáce podniky, odmietnuť globálne bankové mechanizmy.
• Zaviesť Rodové právo – Prijať nový model hospodárenia na základe kolektívneho vlastníctva a zodpovednosti za komunitu.
• Spojiť sa s BRICS+ – Hľadať alternatívy k EÚ a NATO, spolupracovať s ekonomicky stabilnejšími blokmi.

Ak je dlh využívaný ako nástroj kontroly, riešením môže byť prechod na systém, ktorý podporuje rovnováhu medzi ekonomikou a potrebami ľudí. Princípy ako "Univerzálny Podiel" alebo systém založený na hodnote práce a skutočných potrieb spoločenstva by mohli obmedziť moc elít nad dlhom.

Ďalším krokom by mohlo byť presadenie transparentnosti finančných tokoch a zameranie na miestne ekonomiky, ktoré nie sú závislé od medzinárodných dlhových štruktúr.

Neustále vytváranie dlhu je často nástrojom elít na získanie kontroly. Vedomé, kritické myslenie a schopnosť kolektívne sa postaviť tomuto systému môžu viesť k jeho transformácii. Práca na budovaní sveta v ktorom je na prvom mieste Človek jeho osobný a duchovný rozvoj, vytváranie slobodného priestoru pre každého člena ľudského rodu. Rodová súdržnosť a spolupráca, Slovanská vzájomnosť. Náš spoločný cieľ je budovať taký svet, kde dlh nebude nástrojom útlaku, ale kde budú zdroje spravodlivo rozdelené pre dobro všetkých.

Sme na križovatke dejín. Ak zostaneme v súčasnom systéme, čaká nás ekonomické otroctvo. Ak sa od neho odtrhneme, môže to priniesť neistotu, ale aj šancu na skutočnú slobodu. Otázkou zostáva, či je náš národ pripravený urobiť tento krok.

Čo môžeme očakávať

Blížiaci sa kolaps kapitalizmu, najmä v jeho súčasnej podobe, rezonuje s tým, čo mnohí ekonómovia, myslitelia a vedomí Človekovia považujú za nevyhnutný výsledok jeho inherentných nedostatkov. Kapitalizmus, založený na nekonečnom raste, súťaživosti a trhovej expanzii, skutočne čelí vážnym výzvam, ktoré ho posúvajú k hraniciam jeho udržateľnosti.

Čo spôsoby konečný pád kapitalizmu?

• Nekonečný rast na konečnej planéte:
• Kapitalizmus vyžaduje neustály hospodársky rast, avšak na planéte s obmedzenými zdrojmi je tento rast neudržateľný.
• Degradácia životného prostredia, klimatická kríza a vyčerpanie prírodných zdrojov sú vážne problémy, ktoré tento model neberie dostatočne do úvahy.
• Hromadenie bohatstva a nerovnosť:
• Bohatstvo sa koncentruje v rukách malej skupiny elít, zatiaľ čo väčšina obyvateľstva zažíva stagnáciu alebo zhoršovanie životnej úrovne.
• Táto nerovnosť vedie k sociálnemu napätiu, destabilizácii a strate dôvery v systém.
• Zadlžovanie a finančné bubliny:
• Dlh je motorom súčasného kapitalizmu, ale narastajúce dlhy štátov, korporácií aj jednotlivcov vytvárajú tlak, ktorý môže spôsobiť kolaps finančných systémov.
• Automatizácia a strata pracovných miest:
• Automatizácia a digitalizácia nahrádzajú tradičné pracovné miesta, čo zvyšuje nezamestnanosť a podkopáva základy konzumného modelu.

Zázrak alebo kolektívna transformácia?

Možno sa stane "zázrak", môže to byť v skutočnosti proces kolektívneho uvedomenia sa. Ak sa ľudstvo rozhodne pre zmenu smerovania, a to rýchlo a rozhodne, kapitalizmus by sa mohol transformovať alebo byť nahradený systémom, ktorý rešpektuje prírodu, hodnotí Človeka nad zisk a vytvára svet harmónie a hojnosti pre všetkých.

Budovať svet na princípoch Rodového Práva sú práve tie kroky, ktoré môžu byť semienkami tejto transformácie. Všetko závisí od toho, ako sa ľudstvo rozhodne.

Slovensko na križovatke – otrok západu alebo suverénny národ?

Tak, ako fanatickí šialenci kedysi mávali vlajkami s hákovými krížmi, dnes im podobní fanatici mávajú vlajkami Európskej únie.

Počas okupácie Slovenska nacistickým Nemeckom boli zavedené zákony, ktoré prikazovali vyvesenie vlajok s hákovým krížom na každom významnom verejnom priestranstve a štátnej inštitúcii. Dnes sú príkazy EÚ a diktát Bruselu v mnohých ohľadoch analogické – nariadenia vyžadujú, aby vlajky EÚ viseli na všetkých verejných miestach, pred úradmi, na obecných, mestských či krajských úradoch, a dokonca aj v budove parlamentu.

Fašistické Nemecko pod velením Hitlera si vojenskou mocou a s pomocou kolaborantov privlastnilo bohatstvo krajiny a využívalo slovenský národ ako lacnú pracovnú silu na posilnenie svojej ríše.

Dnes je mechanizmus podmanenia Slovenska ešte sofistikovanejší. Prevrat v roku 1989 bol organizovaný agentmi západu, platenými kolaborantmi, pričom do kľúčových pozícií v štáte sa dostali osoby verné zahraničným záujmom. Dnes už vieme, že slovenskí politici zložili tajné prísahy a zaviazali sa slúžiť koloniálnemu západu a nadnárodným elitám EÚ a USA.

Ako bude pokračovať osud Slovenska?

Toto rozhodnutie je v rukách ľudí. Majú na výber.

• Prvá možnosť: Slovensko zostane v ekonomickom otroctve, jeho obyvatelia budú naveky splácať fiktívne dlhy, ich práca a energia budú slúžiť západu. Budú žiť v strachu, rozdelení nenávisťou, manipulovaní falošnou propagandou.
• Druhá možnosť: Slovensko si zachová suverenitu, oslobodí sa z pút diktátu Bruselu a získa skutočnú nezávislosť.

Ak budeme pokračovať v súčasnom trende, Slovensko sa stane bojiskom záujmov NATO. Už dnes sa na východe krajiny buduje infraštruktúra, ktorá má slúžiť na vojenské účely. Na našom území sú nasadzované cudzie vojenské sily, rozmiestňujú sa zbrane namierené proti Rusku, čím nás politické špičky priamo vtiahli do vojnového konfliktu.

Priama demokracia a BRICS

Alternatívou k otroctvu západu je návrat k prirodzenému riadeniu spoločenstva na základoch Kopného práva – systému, v ktorom sa do riadenia štátu dostávajú ľudia duchovne zrelí, s hlbokými znalosťami, skúsenosťami a vedomím zodpovednosti za národ.

Ďalším kľúčovým krokom je vstup do BRICS – ekonomického bloku, ktorý garantuje suverenitu národných štátov a spravodlivé rozdelenie prírodných zdrojov. Na rozdiel od Európskej únie BRICS podporuje nezávislé ekonomiky, sociálnu spravodlivosť a vzájomnú spoluprácu.

Kľúčová otázka: Ako sa rozhodneme?

Ústava SR hovorí jasne: Všetka moc pochádza od ľudu.

Politici sú len zamestnanci národa. My, občania nesieme zodpovednosť a máme právo rozhodovať o budúcnosti krajiny, o jej smerovaní, o tom, aké hodnoty budeme brániť a aké vzťahy budeme budovať.

Človek je tvorcom všetkých hodnôt a reality. Až keď si toto uvedomíme, oslobodíme sa od falošných ideológií a programov, ktoré nám vnútili tí, ktorí chcú ovládať naše mysle.

Je na nás, či zostaneme otrokmi, alebo si vyberieme cestu slobody, suverenity a budúcnosti, ktorá patrí nám a našim deťom.

Citát: Politici sú odborníci, ktorý dokážu predať ľudom hovno ako med.